"Mladí ľudia žijú v rodinách a pandemická situácia sa dotkla každého
jedného člena. Je samozrejmé, že vyvolala alebo zintenzívnila rôzne
úzkosti, strachy, obavy o zamestnanie, príjem a neraz to nebola len
obava, ale skutočné dosahy. Odráža sa to na celej rodine. Okrem
dospelých, u ktorých sú tie trendy zjavné, sa nám teraz u detí v plnšej
miere ukazujú reálne dôsledky nielen pandémie ako takej, ale hlavne
protipandemických opatrení," povedala pre TASR Šoltésová.
Dalo sa podľa jej slov predpokladať, že pre deti, ktoré budú tráviť množstvo času vo virtuálnom svete, sa stane problémovým. "Je
tam naozaj tenká čiara medzi tým, keď používam počítač, internet,
vyhľadávam si informácie alebo je to spôsob činnosti, ktorá má nejaký
potenciál závislosti. My v tomto období, mimo tradičného nárastu
klientely, máme veľký nárast detí. U detí vo veku od 13 do 17 rokov sme
zaznamenali enormný nárast s problémovým online správaním. Sú to aj hry,
v menšej miere aj stávky, ale bavíme sa o situáciách, keď je stav vážne
komplikovaný inými komorbiditami, ako sú napríklad poruchy správania," vysvetlila Šoltésová.
Ako povedala, ide o vážne problémy v rodinách. „Máme aj klientov,
ktorí boli skutočne veľmi agresívni, keď sa rodičia snažili zasiahnuť po
desiatich až 12 hodinách hrania. Išlo aj o násilné útoky na rodičov a
vyhrážky samovraždou,“ skonštatovala.
U rodičov podľa nej prevláda zvyčajne reštriktívny model v podobe zákazu hrania hier na počítači. "Jedna
vec je zakázať, druhá vec je, že skutočne viem, čo moje dieťa robí, s
kým sa stretáva a ako sa mu darí v škole. Čiže je dôležité pýtať sa
detí, ako sa majú, čo reálne riešia a kto sú ich známi. Zároveň sa treba
zaujímať o to, čo dieťa povie. Rodičia sú veľmi často zahltení
pracovnými povinnosťami. Niekedy sa to ako keby odráža aj vo vzťahu k
deťom, ale im to ako keby aj znemožňuje byť plne prítomným rodičom, byť
dieťaťu k dispozícii," dodala Šoltésová.